Zranenia členkového kĺbu

Väzy členkového kĺbu sa pri vykrútení nohy môžu nadmerne natiahnuť alebo dokonca roztrhnúť, či už pôsobením vonkajšej sily, alebo bez nej. Takéto zranenia sa často vyskytujú pri športových aktivitách. Najčastejšími zraneniami sú akútne poranenia členku. Tvoria asi 15 % až 20 % úrazov vo všetkých druhoch športu. Pre väzivové štruktúry členku sú nebezpečné najmä športy, pri ktorých dochádza k častým a rýchlym zmenám smeru a ku skokom alebo k priamemu kontaktu s protihráčmi. Medzi tie druhy športu, pri ktorých dochádza k akútnym poraneniam členku obzvlášť často, patrí futbal, basketbal a volejbal.

Riziko opakovaného zranenia členku, najmä u športovcov, je vysoké. Asi tretina pacientov utrpí ďalšie poranenie členku do 3 rokov; u športovcov je takáto pravdepodobnosť až v 73 % všetkých prípadov. Dokonca ešte aj dávno po tom sa mnohí pacienti sťažujú na miernu poddajnosť členku, bolesti pri chôdzi a behu, mierne opuchy a nestabilitu členkového kĺbu.

Poranenia väzov horného členkového kĺbu postihujú 85 % laterálnych väzov, pričom najčastejšie býva postihnutý predný laterálny väz. Môžu sa vyskytnúť aj poranenia dolného členkového kĺbu. Izolované poranenia dolného členkového kĺbu sú zriedkavé. Podľa odhadov 10 % pacientov s chronickou laterálnou nestabilitou horného členkového kĺbu má aj nestabilitu dolného členkového kĺbu.

Lekár najskôr nohu vyšetrí, aby zistil, či neexistujú nejaké príčiny obmedzeného pohybu, zvýšená tvorba tepla, opuchy, začervenanie, vyčnievajúce kosti a podobne. V rozhovore sa objasní, aké okolnosti k úrazu viedli, kde sa bolesť nachádza a či už v postihnutej oblasti boli nejaké úrazy alebo ochorenia. Na základe nálezu sa vykonajú ďalšie vyšetrenia, ako röntgen a MRI.

Včasná funkčná mobilizačná liečba poranení väzov členkového kĺbu je dnes už bežným štandardom. Bezprostredne po zranení sa riadi pravidlom zabezpečiť ochranu, odpočinok, ľad, kompresiu a zvýšenú polohu nohy (eleváciu). Po 48 až 72 hodinách sa začne s ľahkými cvikmi bez záťaže, aby sa obnovil rozsah pohybu a svalová sila. Po odznení opuchu sa členkový kĺb ortézou stabilizuje a v priebehu 2 až 4 týždňov sa postupne opäť vybuduje schopnosť udržať záťaž.
Žiaduce je vykonávať aj sprievodné senzomotorické cvičenia, s ktorými by sa malo začať čo najskôr, spravidla po 3 až 4 týždňoch.

Komplexný prehľad porovnávajúci imobilizáciu s včasnou funkčnou liečbou ukazuje, že skorá funkčná liečba je oveľa lepšia, ako dlhodobá imobilizácia:

• Oveľa viac pacientov sa dlhodobo venuje športu, ktorému sa venovali pred zranením

• Čas na návrat k športovým aktivitám je kratší

• Viac pacientov sa rýchlejšie vracia k práci, ktorú vykonávali pred úrazom

• Menej pacientov má krátkodobo pretrvávajúce príznaky, ako opuchy

• Menej pacientov vykazuje na röntgenovej snímke mechanickú nestabilitu členku

• Omnoho viac pacientov je spokojných s liečbou